Ovocinár Martin Hrehor: Pokiaľ vinárstvo ponesie moje meno, pôjdeme vždy cestou kvality

Ak dostanete chuť na ovocné víno zo skutočného ovocia, určite by ste nemali obísť ovocinára Martina Hrehora. Spolu s priateľkou Saškou pestuje ovocie v skalických vinohradoch a vyrába z neho vína tej najvyššej kvality.

S Martinom sme sa porozprávali o láske k rodnej pôde, dôraze na poctivosť voči zákazníkom, budovaní firmy na kolene, ale aj o tom, ako do jej fungovania zasiahla koronakríza. 

Vznik vášho vinárstva sa datuje do roku 2012. Ako sa rodilo?

Vzniklo ako naplnenie sna „činžiakového“ chlapca, ktorý rád chodil do prírody a  prázdniny trávil u uja v horárni na strednom Slovensku, kde mi učaroval spôsob života na gazdovstvách. Skalické vinohrady, ako si ich pamätám zo študentských čias, vôňa vyprešovaného hrozna, nádherné farby jesene a srdečnosť starých vinohradníkov, ktorí vás od dverí búdy pozvú na pohárik, to by si zamiloval hádam každý. Najprv som si za peniaze z brigád kúpil prvý pozemok, neskôr sme vysadili sad a založili rodinné vinárstvo. Začínali sme predajom prebytkov z dvora a v roku 2012 sme založili spoločnosť Ovocinár Hrehor s.r.o.

Pestovaniu ovocia sa venujete takmer 30 rokov. Na čo pri tom kladiete dôraz?

Začínali sme s tradičným spracovaním ovocia sušením, výrobou štiav, džemov a na  pálenky. Vždy som túžil vyrábať ovocné vína ako môj starý otec, ríbezľové, šípkové. Naším krédom bola autenticita pôvodných postupov. Preto sme naše produkty nazvali „vína našich starých otcov, výrobky našich starých materí”. Dnes sú týmto vínam asi najviac podobné tzv. „živé vína”. Časom sme prešli k výrobe moderných ovocných vín. Samozrejme, s tým súvisí aj investovanie do technológií a neustále vzdelávanie sa. Stokrát som padol a zase vstal. Veľa posmeškov sme si užili, čo sa týka ovocných vín. Mnoho cenných rád sme však dostali aj od skúsených pestovateľov a vinárov. Získali sme bohaté skúsenosti, čo sa týka pestovania a výroby, a tento proces pokračuje neustále. Tiež máme vlastné technologické postupy, získané pokusmi a omylmi.

Vaše vína sú iné už len tým, že ich nevyrábate z koncentrátov…

Ich základom je maximálna kvalita vstupnej suroviny. Preto oberáme len prezreté plody, a to prebierkou. Majú maximum chuťových a aromatických látok i cukru. Všetky plody navyše triedime a umývame. Takáto cesta je veľmi prácna a náročná.  Dnes sa veľa dbá na technológie a kvalita vstupnej suroviny ide dole. Niet sa preto čo čudovať,  že ovocné vína sa vyrábajú nie z ovocia, ale z koncentrátov. Navoňané, nafarbené, ochutené. Ľuďom to chutí, k tomu nízka cena. A potom ich hlava bolí… Ten istý problém je aj s výrobou hroznového vína. Z lacného muštu či vína z inej krajiny sa pridaním aróm a farbív dá vyrobiť  „špičkové” slovenské odrodové víno. Žiaľ, legislatíva to umožňuje. Toto je obrovská tragédia dnešnej doby. Dnes už nestojí otázka ovocné vs. z hrozna, ale kvalita vs. nekvalita. Bohužiaľ, slovenský spotrebiteľ je často limitovaný nízkym príjmom, mnohí sú však už ochotní za kvalitu priplatiť. Za to im patrí uznanie. Pokiaľ vinárstvo ponesie moje meno, pôjdeme vždy cestou kvality. Našimi stálymi zákazníkmi sú ľudia, ktorí vedia oceniť  autentickú chuť skutočného ovocia v našich vínach a ťažkú prácu, ktorá je za ich výrobou. Dovolím si tvrdiť, že minimálne v našom regióne sme stáli za renesanciou ovocných vín. Ako prví sme začínali s komerčnou výrobou vína z kvetov bazy čiernej. Potom prišli všetky tie bazulienky a pod. Dnes ho už nevyrábame. Veľa receptov je našich vlastných, ako jablkové víno s mätou a medovkou. Čakám, kedy ho niekto skopíruje, čo je dnes bežné. Ale máme i raritné ovocné víno možno svetového formátu, a to víno z divých čerešní. Divé čerešne sú pre svoju výšku prakticky neoberateľné. U nás rozšírené holoruby nám paradoxne umožnil takéto stromy obrať.

Čo máte okrem vín ešte v ponuke?

Prestali sme vyrábať džemy, pretože kým na našej etikete sme mali uvedené „jablkovo-ríbezľový“, na etiketách v obchodoch je uvádzané „ríbezľový” a v zložení je 50 % jablko. Zdalo sa nám to nefér voči zákazníkovi, preto sme výrobu džemov nahradili sirupmi a octami. Mnohé octy z našej ponuky vyrábame na Slovensku iba my. Začínali sme s jablčným, teraz máme v portfóliu aj slivkový, broskyňový, hruškový, jablkovo-bazový a šípkový, vyrábaná zo šťavy zmrznutých šípok, teda nie je to iba macerát. Dokonca sme mali ocot z moruše bielej. Naše octy sú živé, nepasterizované a nekonzervované siričitanmi, čím si zachovávajú maximum zdraviu prospešných látok. Poučiť sme sa  boli aj na návšteve octární v Modene. Vidieť a zažiť výrobu balzamica, olivového oleja a vína, pretkaného talianskou kultúrou, bolo pre nás nesmierne inšpiratívne.

Za vaše snaženie sa vám nedávno dostalo medzinárodnej satisfakcie…

Náš šípkový ocot bol ocenený hviezdou v súťaži Great Taste Awards 2020 vo Veľkej Británii, čo znamená, že porota sa zhodla na tom, že má „fantastickú chuť“. To isté ocenenie dostali aj naše ľadové šípkové víno Maria Theresia a cuvée Vir Fortis. Do tejto súťaže sme sa zapojili po prvýkrát a výsledok nás veľmi potešil.  Najmä preto, že v kategórii ovocných vín dostalo za posledných 7 rokov ocenenie v daný ročník súťaže maximálne 5 vín . Tento rok ich bolo šesť, z toho dve naše…

Svoje výrobky predávate aj na jarmokoch, ktoré odstavila koronakríza. Ako vás to poznačilo?

Predávame drahšie výrobky, preto je pre nás dôležitý kontakt so zákazníkom. Potrebujeme mu vysvetliť, čo sa skrýva za výrobou kvalitných výrobkov a tiež zistiť, čo zákazník hľadá. Preto sme v Skalici začali organizovať farmárske trhy, ktoré sa už stali tradíciou. V poľnohospodárstve aj vo vinárstve sa plánuje na roky dopredu. Väčšina nášho predaja sa uskutočňuje na trhoch, historických festivaloch a jarmokoch. Menšiu časť tvorí e-shop, predaj na prevádzke a cez obchodných partnerov. Preto sa nás protiepidemiologické opatrenia dotkli veľmi intenzívne. Nastal rapídny pokles príjmov, pričom plánované a bežné výdavky sa zvýšili. Nielenže to zabrzdilo náš rast, ale sme doslova bojovali o prežitie. Štátna pomoc je pomalá, slabá a neefektívna. Situácia nás prinútila zamerať sa na predaj cez e-shop a s cenami sme išli na minimum. Prežili sme, ale ostala nám prázdna pivnica aj peňaženka. Po skončení 1. vlny sme zamestnali 4 ľudí, no troch sme museli teraz prepustiť.  V súčasnosti finalizujeme vína letnej sezóny, opäť máme unikát, víno z rebarbory. Samozrejme, s tým sú spojené výdaje na ovocie, zber, spracovanie, prípravky na výrobu vín, sklo, fľašovanie. Vždy sa nám tieto výdaje vrátili počas jesenných podujatí a vianočných trhov. Tento rok sú zrušené. O to väčšie tržby budú mať nadnárodné obchodné reťazce. Verím však, že nás to nezlomí. Už počas 1. vlny nás naši zákazníci podporili kúpou výrobkov, za čo sme im vďační. Keby sme sa spoliehali na pomoc štátu, tak by sme neprežili. Veľmi ma to mrzí, lebo spolupracujeme s rezbármi, kováčmi, syrármi a inými pestovateľmi a remeselníkmi, ktorí zachovávajú remeslo ako kultúrne dedičstvo po našich predkoch. Mnohí z nich nemajú e-shop a sú odkázaní na jarmoky. Čo bude s týmito ľuďmi ?

Je niečo, z čoho máte napriek tejto dobe radosť?

Veľmi ma teší, že dnes vinárstvo nie je už iba o mne, ale že za rodinnou firmou stojí skvelý tím ľudí, ktorých práca, nadšenie a tvorivý potenciál ju posúvajú vpred. Napríklad spolupracujeme so someliérom, ktorý sa venuje párovaniu vína a jedla, a po novom aj octov. Takže mi zostáva to najkrajšie, a to radosť zo samotnej výroby a hľadanie a objavovanie jej nových ciest a spôsobov. Túto radosť by sme radi zákazníkom odovzdali v našich výrobkoch. Dizajn balenia octov a nový vzhľad etikiet je Saškine dielo. Syn Tomáš pekne kreslí a jeho kresby zdobia niektoré naše vína. Dcéra Klára chodí na vinársku školu v Modre. Určite by som bol rád, keby v tejto práci pokračovali, hoci sa niekedy sám seba pýtam, či by som takú tvrdú prácu pre nich chcel…