Sandra Hricová: Zo surovín z lokálneho trhu ZeZáhorá je radosť variť
Vášeň ku gastronómii pocítila už ako malá vďaka svojmu otcovi. Ten totiž pracoval v rôznych vyhlásených reštauráciách. Dnes sa Sandra Hricová sama gastronómii venuje, a to prostredníctvom blogu, ktorý má na stránke ZeZáhorá, propagujúcej lokálnych producentov.
28-ročná Sandra žije v Gbeloch, a hoci istý čas pobývala v Bratislave aj v Brne, nakoniec zostala verná Záhoriu. „K prvým skúsenostiam s varením som sa dostala na základnej škole, kde sme ho mali ako povinný predmet. Vášeň k tomuto odboru som však pocítila vďaka otcovi, ktorý pôsobil napríklad v Redute, keď bola na výslní, či vo vychýrenej talianskej reštaurácii Paparazzi. Brával nás spolu s bratom na rôzne akcie, kde sme postupne spoznávali svet gastronómie,“ prezrádza Sandra.
Spomína si, ako po prvý raz vstúpila do Paparazzi. „Od servisu až po jedlo bola táto reštaurácia výnimočná. Práve v tom okamihu som vedela, akou cestou sa vydám. Pri výbere strednej školy som ani na chvíľu nezaváhala. Hotelová škola bola mojím snom. V Bratislave som študovala 5 rokov a spoznala tu nielen skvelých ľudí, ale získala aj veľa skúseností. Praxovala som v reštaurácii Camouflage, kde som sa stretla so šéfkuchárom M. Korbeličom či J. Židekom,“ približuje Sandra.
Jej otec sa postupne z kuchára a čašníka vypracoval na generálneho a cateringového manažéra, preto veľa času trávil v práci. To je však údelom gastronómie a preto sa Sandra nakoniec tejto cesty vzdala a vydala sa trocha iným smerom. „O nás s bratom, domácnosť a kuchyňu sa starala mama. Avšak vždy, keď si otec našiel čas, niečo dobré nám uvaril, alebo nás zobral na miesto, kde pracoval. Pretože aj keď mal voľno, musel vždy niečo zariadiť. A tak spojil príjemné s užitočným a vybrali sme sa na výlet. Pamätám si, že sme ochutnali klokana, chobotničiu polievku, prosciutto alebo pravý taliansky parmezán,“ hovorí s úsmevom. Keby si sama mala vybrať jedno jedlo na svete, boli by to určite cestoviny. „Jedla by som ich každý deň na rôzne spôsoby. No najradšej si ich vychutnám s morskými plodmi či bolognese omáčkou,“ priznáva.
Hoci sa nevydala celkom cestou gastronómie, láska k vareniu ju neopustila, a pred rokom založila stránku na Facebooku a Instagrame @varime.sk, kde môžu záujemcovia nájsť rôzne recepty a tiež recenzie na reštaurácie či kaviarne. „Veľmi ma potešila spolupráca s lokálnym trhom ZeZáhorá. Ide o naozaj kvalitné BIO potraviny, s ktorými je radosť variť,“ zdôrazňuje Sandra.
Veľmi sa teší na ďalšie skúsenosti a zdokonaľovanie sa. „Aj keď som vyštudovala hotelovú akadémiu a varenie ma baví, som len na začiatku. Tento rok by som sa chcela začať viac venovať Foodstylingu, čo bude vyžadovať veľa času a disciplíny,“ načrtáva niektoré zo svojich cieľov.
Svoju lásku k talianskej kuchyni už spomenula, ako je však na tom so záhoráckou kuchyňou? „Dá sa povedať, že je opakom talianskej, snažím sa v nej však vždy nájsť zdravšiu variantu. Napriek všetkému nedám dopustiť na Skalický trdelník, zabíjačkové špeciality, ako je tlačenka, oškvarky, či huspenina, a mám veľmi rada kyslú kapustu. Je zaujímavé, ako sú tieto dve kuchyne odlišné a pritom mne tak blízke. Mamina totiž od malička holdovala domácim jedlám, takže túto záľubu mám vďaka nej. Naopak, otec vždy rád experimentoval,“ dodáva Sandra.